Zjednodušene, cena služieb, ktoré nakupujeme od štátu závisí od nášho príjmu a našej celkovej spotreby. Nezanedbateľnými faktormi bude aj koľko ročne prejazdíme na aute, vypijeme alkoholu či vyfajčíme cigariet. Náklady na služby štátu rozpočítané na pracujúceho Slováka s priemerným nákupným správaním sú okolo 11 300 Eur za rok. Ak si to porovnáme s priemerným príjmom na Slovensku, je to dych vyrážajúca suma. Priemerný Slovák totiž pracuje takmer 4,5 hodiny denne na štát a len niečo cez 3,5 hodiny na seba. Sila, nie?
Takže aký servis si tento rok spoločne od štátu nakúpime? Začnem položkami, ktoré napriek tomu, že ich dnes nevyužívam, považujem za zmysluplné a bol by som pri ich skvalitnení za ne ochotný zaplatiť aj viac. 690 Eur sú ročné náklady rozpočítané na pracujúceho Slováka putujúce na základné, stredné a vysoké školy. Tiež si viem predstaviť platiť aj viac ako 18 Eur ročne na podporu športu a kultúry, pretože si myslím, že sú to opäť dobre investované peniaze. Je totiž veľmi pravdepodobné, že tieto prostriedky sa nám už v strednodobom horizonte vrátia a budeme musieť vynakladať menej ako 68 Eur na väzenské služby či 516 Eur ročne za zdravotné poistné platené štátom.
Potom sú tu služby, ktoré síce stále považujem z hľadiska chodu štátu za nevyhnutné, ale v dnešnom rozložení výdavkov ich považujem za priveľmi nákladné a mali by sme hľadať cesty ako ich zefektívniť. Obrana za 270 Eur, polícia takmer 300, hasiči 50, súdnictvo 63 Eur ročne.
600 Eur ročne obrazne stojí priemerného pracujúceho Slováka skutočnosť, že táto aj prechádzajúce vlády míňali viac ako „zarobili" a táto suma ide na splácanie úrokov štátneho dlhu. Dlh sa naďalej veselo zvyšuje a spolu s ním bude každoročne rásť aj cena za túto dlhovú službu pre nás všetkých. Tiež sa vážne zamýšľam nad skutočnosťou, prečo pracujúcemu Slovákovi príde každoročne obrazne „faktúrka" za železničnú dopravu vo výške 430 Eur. Dôvodom je fakt, že cena cestovného lístka pokrýva len 1/3 reálnych nákladov a tiež, že štát sa ukazuje ako skvelý manažér Carga, ktorý len vlani vyprodukoval stratu 25 miliónov Eur.
Takže takto si tu na Slovensku „bačujeme". Pracujeme len niečo cez 3 hodiny denne na seba, a takmer 5 hodín na štát. Trošku si pošomreme, ale potom znovu ohneme chrbát a „makáme" bez rozmyslu ďalej. Vo voľbách radšej podporujeme niekoho, kto nám dá istotu, že náklad 11 300 Eur ročne rozpočítaný na každého z nás, čo pracujeme, bude naďalej celkom rýchlo rásť. A odvážlivci, čo by s tým otvorene vedeli a chceli niečo spraviť sa už do služby veľmi nehlásia. Veď tým, čo sa o to reálne pokúšali naposledy sa národ odvďačil prezývkami ako sociálny netvor, Ivan Hrozný či cigáň.